Slovak Czech English German Polish

Streda, 15. decembra 2004

Pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa čaká náuka, veď je poslom Hospodina mocností. Čo dnes Boh odo mňa potrebuje? Najprv sa dozvedáme, čo nepotrebuje. Ak myslíme, že chrám nás (ako miesto konania bohoslužby) dá pred Bohom do poriadku, mýlime sa. To, čo v nás môže urobiť poriadok, čo v nás pracuje, nie sú ani dojmy z farára, ani nadšenie či príjemná atmosféra a spoločnosť na bohoslužbách, ale Božie slovo – Jeho napomenutie a Jeho útecha. Boh s nami nechce samoúčelne “cvičiť”. Ide Mu len o naše šťastie. To chce s nami komponovať každý deň na kvalitných a stabilných základoch: úprimnosti, dôvere, odpustení. Hospodin rád pracuje s prispôsobivým materiálom - s človekom, ktorý sa dokáže “zachvieť” pred Jeho slovom. Obete, úplatky, neprichádzajú do úvahy. Je nanič, ak v nedeľu chodíme do kostola, keď od pondelka do soboty chodíme bez Boha. Boh sa na svätuškársku pretvárku nemôže pozerať. Nestrpí ju. Ak slovám výstrahy nerozumieme, dá nám svoju moc a vôľu najavo inak. Možno nás osloví v situáciách, v ktorých pocítime hranice našej moci, inteligencie, síl a času. Len preto, aby sme Ho začali hľadať a potrebovať.