Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 19. decembra 2004

Keby som si vzal krídla rannej zory a býval pri najvzdialenejšom mori, aj tam by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila. Neboj sa, človeče, lebo si našiel milosť u Boha. To si opakuj. Je to to najdôležitejšie posolstvo, ktoré Ti v Tvojich životných plusoch a mínusoch Pán Boh neprestane prízvukovať. Ja sa nemusím báť, lebo nachádzam milosť u Boha. My ako “potešenie” počúvame: “Ty sa nemáš čoho báť, lebo si robil všetko tak, ako bolo treba. Neboj sa, lebo žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa varí! Neboj sa, lebo všetko sa dá zariadiť, nájdeme nejakú známosť!” Niekedy mám aj pri rozhovoroch s veriacimi ľuďmi dojem, že prijať milosť – od Boha aj od ľudí nám robí nesmierne veľké ťažkosti. Všetko by sme si chceli počítať, odplácať. Koľko sa nakalkulujeme! Urobili by sme všetko preto, aby sme na milosť nemuseli byť nikdy odkázaní. Je to pochopiteľné. Veď vidíme, koľko nelásky, drzosti, manipulácie pocítia starší a slabší, keď sa nevedia, nevládzu presadiť a brániť. To sú zásady ľudí bez Boha. Nemajú odkiaľ vziať lásku. Nezažili ju a nevedia ju ani oceniť. Tento svet nič nepotrebuje viac, ako milosť. Nikoho nepotrebuje viac, ako ľudí, ktorí sa nemusia báť preto, lebo našli milosť u Boha. Ľudia, ktorí sa neboja, nedajú sa zastrašiť, tí sa stávajú Božím nástrojom, ktorým On koná svoje veľkolepé vykupiteľské dielo. Boh o tento svet ešte stále vytrvalo zápasí. Potrebuje mňa i Teba. Mária hovorí Božej výzve “áno”. Čo na tie dnešné výzvy, rozširovať milosť, povieš Ty?