Slovak Czech English German Polish

Streda, 22. decembra 2004

Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh. Viera. O viere často počúvame, čítame, ba dokonca z nej aj žijeme (2.Korintským 5,7). Hoci si to ani neuvedomuješ, vieru “používaš”. Ako? Jednoducho si napríklad sadneš do auta, vlaku, autobusu... a hoci o tom nepremýšľaš, veríš tomu, že sa dostaneš do cieľovej stanice aj napriek tomu, že na cestách číha rôzne nebezpečenstvo. Ideš k lekárovi, užiješ lieky, pracuješ na nejakom stroji a vyrobíš súčiastku... a veríš, že je to tak a všetko bude v poriadku. A keď sa nad tým zamyslíš, prídeš k poznaniu, že bez viery sa nedá jednoducho existovať. Viera je to, o čom je človek presvedčený, že sa to stane, hoci v tomto okamihu to ešte nie je. (Židom 11,1). Mária prichádza k Alžbete, svojej príbuznej, vo viere, že tam prežije niekoľko pekných dní. Ako zaznel pozdrav Márie, Alžbeta “bola razom naplnená Duchom Svätým” a hovorila s Máriou, ako radostne poskočil človiečik pod jej srdcom a o viere, že ten je šťastný, ktorý uveril, lebo sa naplní to, čo mu bolo hovorené od Pána (Lukáš 1,45). Viem, že tieto slová patrili predovšetkým Márii, ale radostne si ich môžeš privlastniť aj Ty. Božie Slovo je dané aj Tebe. A čo Pán hovorí o záchrane pri odpustení Tvojich hriechov, o Tvojom večnom živote, o mieste, ktoré Ti pripravuje...? Vierou si môžeš pre seba privlastniť a  celý zostávajúci život byť vďačný Bohu za tieto nebeské dary.