Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 23. decembra 2004

Ajhľa, Hospodin, Pán, mi je na pomoci, kto ma odsúdi? Plnosť času. Tento výraz väčšinou používame v súvislosti s narodením Pána Ježiša: “Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna...” (Galatským 4,4). Rád by som sa však teraz spolu s Tebou zamyslel nad tým, že aj v našom živote prichádza plnosť času. V Lukášovi 1,57 čítame, že “Alžbete sa naplnil čas, aby porodila”. Teda Jánovi sa naplnil čas, aby prišiel na svet. Aj v našom živote prišiel daný okamih, keď sa pre nás naplnil čas a narodili sme sa. A tak s pribúdajúcimi rokmi sa pre nás napĺňal čas, keď sme skončili jednu školu, možno ďalšiu, nastúpili do zamestnania, možno ich vystriedali niekoľko a pre Vás starších sa naplnil čas, keď sa Vám začal dôchodok... Medzitým sa možno stali iné dôležité udalosti. Stavba domu, kúpa bytu, deti a ich život... To boli dôležité úseky nášho života, ale sú aj oveľa dôležitejšie. Napríklad, poznal som plnosť času, ten okamih, keď sa ma dotýkal sám živý Boh a volal ma ku sebe? Porozumel som tomu “veľkému milosrdenstvu” (Lukáš 1,58), ktoré mi Pán neustále činí? Rozhodol som sa pre večný život, teda pre Toho, ktorý bol za moje hriechy umučený a potom vstal z mŕtvych a žije na veky vekov? Spomeniem ešte jednu plnosť času. Pán si príde po svoju nevestu, svoju Cirkev. Viem, že tam patrím? Pán nech nám je všetkým veľmi milostivý!