Slovak Czech English German Polish

Streda, 05. januára 2005

Potom sa budeš rozpomínať na svoje cesty a budeš sa hanbiť,... keď ti odpustím všetko, čo si popáchala - znie výrok Hospodina, Pána. Ján Krstiteľ so všetkou rozhodnosťou od seba odvracia pozornosť ľudí a sústreďuje ich na Krista. To je veľké umenie. Stojí za ním jeho veľká láska ku Kristovi a veľká pokora pred Niekým väčším. Za tou veľkou láskou a pokorou je pôsobenie Svätého Ducha, pretože v tomto čase rabíni učili, (a Ján Krstiteľ to iste dobre vedel) že otrok, ktorý rozväzuje remienky na sandáloch svojho pána, koná niečo také potupné, že sa do neba nikdy nedostane. Ján tu teda v Duchu vyznáva, že naša spása je možná len skrze Pána Ježiša Krista. Spasiteľ sa kvôli tomu neuveriteľne hlboko ponižuje. Zostupuje za nami nielen do údolia Jordánu, ale i pod úroveň našich nôh. Pozná všetky naše doterajšie cesty. Ak máme kráčať po novej ceste, On nás musí očistiť. Kto očistenie nechce prijať tak, ako ho Kristus ponúka, nebude mať s Ním ani podiel na večnom živote. - Teš sa, že si pokrstený do Jeho smrti!