Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 09. januára 2005

Či je prikrátka moja ruka, aby som vykúpil? Uzatvárame kruh, ktorý sme načrtli už v pondelok. Prechádzame cestou od Jána Krstiteľa k Pánovi Ježišovi. Od Jána, volajúceho ľudí ku krstu pokánia na odpustenie hriechov, k Pánovi Ježišovi, ktorý káže: “Pokánie čiňte, lebo 12 sa priblížilo kráľovstvo nebeské!” Obaja hovoria zdanlivo to isté. No sám Krstiteľ zdôrazňuje, že medzi jeho krstom a krstom Prichádzajúceho, medzi ním a milovaným Božím Synom je asi taký rozdiel ako medzi vodou a ohňom. Pretože, zatiaľ čo Jánov krst je symbolickým aktom zmytia nečistôt a neprávostí života, symbolom ľútosti a umierania tomu, čo máme za sebou, a symbolom túžby a ochoty po niečom novom, čistom a Božom, krst Ježiša, krst v mene a do mena Ježiša, krst podľa Jeho ustanovenia je spaľujúci oheň. Nie symbol umierania, ale zaštepenie, skutočné začlenenie a vloženie do Kristovej smrti. Krst Ježiša je sila Ducha pre nový život v Ňom, vo Vzkriesenom, v silovom poli Jeho kráľovstva. – Ježišovo: “Pokánie čiňte...!” nie je nijaké bububu, nijaká snaha ubiť, ale láskavé pozvanie k daru pokánia. Robte pokánie, lebo môžete, lebo máte možnosť, lebo nebeské kráľovstvo v Ježišovi je na dosah, priblížilo sa k nám! Nie my sme sa pobrali k Jánovi a k vodám Jordánu – či k Ježišovi – ale On, sám Ježiš Kristus sa priblížil k nám a zostúpil do priepasti našich hriechov a vzal ich na seba v krste svojej smrti, aby ich zmazal svojou krvou a dal nám nový život vo svojom vzkriesení. Toto nie je kázeň, ani slohová úloha, ale upozornenie: Pán Ježiš sa nám stavia do cesty a pýta sa: Ako ďalej? So mnou, či bezo mňa? – Si pokrstený! Smieš s Ním!