Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 13. januára 2005

U Hospodina je záchrana, a nad Tvojím ľudom Tvoje požehnanie. Dnes počúvame zázračné veci. Čo nám bráni, aby sme ich videli, zažili? Je dosť možné, že okolo Ježiša stoja zástupy, ktoré počúvajú a počúvajú, a počúvajú, a vôbec si nevšímajú, čo sa okolo nich deje. Niekedy by stačilo len odstúpiť, ustúpiť od počúvania a pokúsiť sa platnosť počutého slova overiť v celkom nenápadnej pomoci, v prejave záujmu. Ale priatelia s ochrnutým človekom sa nedajú. Žiadne zástupy počúvajúcich ich neodradia od predsavzatia. Sú si istí, že Ježiš ich imobilného, ochromeného známeho postaví na nohy. Táto istota ich vedie k odstráneniu všetkých prekážok. Oni musia priamo k Ježišovi. Nemýlia sa. Ježiš sa im venuje. Hneď. Vie, čo trápi človeka na nosidlách najviac – beznádej – odkázanosť na milosť a nemilosť ľudí. Z pohľadov a giest počúvajúcich zákonníkov nie je ťažké usúdiť, čo si myslia, čo zas skritizujú. Stavajú otáznik nad Ježišovu kompetenciu. Má na to, čo patrí konať len Bohu? Prečo sa nemodlí a nečaká, kým ochrnutý vyzdravie? Nech ho postaví na nohy, ale zbaviť ho viny? Dať mu dobré svedomie? Nezneužije to? Akí sme pri udeľovaní odpustenia skúpi... Boží Syn nám zveril službu zmierenia. Apoštol Pavel hovorí, že láska nepočíta zlé. Láska odpúšťa. Vždy a všetko. Odpúšťajúca láska dvíha na nohy, “odblokuváva” človeka, ktorý sa mnohé pred nami neopovážil urobiť, povedať. Láska nás učí nielen počúvať Božie slovo, ale aj vnímať ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Láska nás učí odpúšťať. Láska nás núti robiť to, čo robí Boh – dvíhať, kriesiť tam, kde sme my už “zlomili palicu”.