Slovak Czech English German Polish

Piatok, 14. januára 2005

Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. Ježiš pozýva a Lévi ide. “Počuj, Lévi myslíš, že je to také jednoduché? Myslíš, že stačí len vstať a ísť? Mal by si si zvážiť, čo robíš, aké to bude mať dôsledky! Vieš vôbec, že sa budeš musieť zmeniť? Vieš ty, kam ťa Ježiš povedie? Lévi, nemal by si si to nechať prejsť hlavou? Zvážiť výhody, nevýhody? Nebojíš sa, že budeš sklamaný? Nevadí ti, že môžeš zlyhať a sklamaný bude Ježiš? Mal by si s tým počkať...” Poznáte to? Tú otrasnú opatrnosť, ktorá nám bráni ísť priamo k Ježišovi? Poznáte všetky tie pravidelne časované “mal by som, mal by si, mal by”, ktoré kladieme donekonečna - ako podmienky, ako výčitky, ako prekážky do vzťahov všetkého druhu? Opýtali sme sa sami seba: “Prečo?” Prečo nejdem, keď ma Ježiš volá? Prečo robím z toho vedu ja, keď ON najlepšie vie, s kým má do činenia? ON by mohol klásť podmienky. ON by mohol vyčkávať, kým sa zmením. ON by mohol otáľať, počítať, váhať. Ale ON to nerobí. Ani pri Lévim, ani pri mne, ani pri tebe. Jednoducho Ťa volá. Môžeš jednoducho prísť. Len tak. Vyčkávanie, váhanie ťa môže pripraviť o životné šťastie. Môžeš prísť o starostlivosť dokonalého Lekára. To si nesmieš nechať ujsť! Nedaj sa zastaviť! Ak počuješ Jeho hlas, choď. Ty potrebuješ Ježiša a ON podľa všetkého – teba. Všetky ostatné podrobnosti si poviete cestou.