Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 24. januára 2005

Sklopia sa pyšné oči človeka, pokorí sa povýšenosť ľudí; len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň. Čo máme zo života s Bohom? Oplatí sa byť kresťanom? Mnohí z nás, čo úprimne veria, by to mohli povedať z vlastnej skúsenosti. Koľkokrát by sme svoj život neuniesli, keby sme nemali pokoj s Bohom. Boli a sú hodiny v našich životoch, že nám ide srdce puknúť od žiaľu. Tak náhle sa môže na nás zrútiť niečo ťažké a vtedy je koniec veľkým slovám. Človek už len vzťahuje ruku do prázdna a pýta sa: ”Nie je tu niekto, kto by mi pomohol?” Človek v ťažkých chvíľach života zistí, čo získal cez Ježiša. Istý kňaz evanjelickej cirkvi v Nemecku spomína: Keď som sa oženil, povedal som svojej manželke: ”Chcel by som šesť synov, aby všetci hrali na trúbkach!” Nuž mal som šesť detí, štyri dcéry a dvoch synov. Ale svojich synov už nemám. Obaja padli vo vojne. Nemôžem to pochopiť. Ako kňaz som pracoval s mladými chlapcami – a teraz moji vlastní... Pamätám sa ešte, ako som po správe o smrti môjho druhého syna chodil sem a tam a mal som pocit, ako by mi vrazili nôž do srdca. Bol som farárom mladých a vedel som: ”Dnes musím ísť za svojou mládežou. Pre 150 mladých chlapcov mám hlásať radostnú zvesť evanjelia!” A pritom moje srdce krvácalo! Tak som sa zamkol, padol som na kolená a modlil som sa: ”Pane Ježišu, zmiluj sa nado mnou, biednym farárom. Naplň moje srdce pokojom!” A On to urobil. Aj my Ho budeme potrebovať, keď už nebude nikoho, kto by nás potešil. Keď už nikto nemôže pomôcť, vtedy poznáme Ježiša, ktorý nás vykúpil a volá nás ku sebe. Tak prenikne pokoj do nášho srdca ako mohutná rieka. Každý úprimný veriaci veľmi dobre vie, čo má zo života s Bohom a či sa oplatí byť kresťanom. Čo však majú ľudia zo svojej nevery?