Slovak Czech English German Polish

Utorok, 25. januára 2005

Spievajte Hospodinovi, chváľte Hospodina, lebo vyslobodil život úbožiaka z ruky zločincov. Na náhrobnom pomníku v Dobrej Nive na hrobe dvadsaťdvaročného syna, ktorý náhle zomrel, čítame tieto slová: ”Tu sladko spi, synku drahý, krátka bola radosť naša, krátky bol aj život tvoj.” V cintoríne v Demandiciach zase môžeme čítať tento nápis na hrobe: ”Kto manžela verného nahradí, kto dietkam smútok bolestí osladí. Ó, Bože dobrý, pospeš láskave, a poteš nám srdcia boľavé.” V príbehu o vzkriesení mládenca v Naime možno dobre vidieť, aký je Boh ľútostivý a ako prežíva naše bolesti. Naše utrpenie mu nie je ľahostajné, On nemá záľubu v ľudskom nešťastí. Vdova, ktorú Ježiš stretol, bola v zúfalej situácii. Stratila totiž svojho manžela a teraz umrel aj jej jediný syn, ktorý pre ňu predstavoval jedinú oporu. Dobre si uvedomovala, že zástupy smútiacich sa rozídu, každý do svojho domu, a ona ostane bez peňazí aj bez priateľov. Pokiaľ by sa jej neujal niekto z príbuzných, čakala by ju ponurá budúcnosť. Stala by sa ľahkou korisťou pre zlodejov a pravdepodobne by musela žobrať o jedlo. Vdova prepadnutá silnou skepsou vyprevádzala svojho mŕtveho syna, keď tu stretá Ježiša. Syn Boží uvidiac zarmútenú ženu, zľutoval sa nad ňou a riekol: ”Neplač!” Potom pristúpil ku mládencovi, dotkol sa már a vzkriesil ho z mŕtvych. A tu práve vidieť, ako Ježiš prežíval spoločne s vdovou jej utrpenie. Podobne, ako sa sklonil ku tejto žene, podobne sa skláňa aj ku nám, keď do našich domácností príde smrť. Hovorí nám: ,,Teraz máte zármutok, ale potom sa vám bude srdce radovať a nik vám nevezme vašu radosť. Lebo kto vo mňa verí, ten neokúsi smrti naveky!”