Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 27. januára 2005

Ak neveríte, neobstojíte! Položme si otázku: Čo je vlastne kresťanská viera? Nie je to nejaký filozofický ani svetový názor. Je to životný postoj. Viera je štýl života, je uskutočnená odpoveď na Božiu výzvu. Viera je prijatie Božieho Syna Ježiša Krista do nášho života, je to rozhodnutie: dať sa viesť Bohom. Rozumejte – je jednoduché stáť a volať: ,,Verím!” Ale aké je náročné vstúpiť do Ježišovej náruče a nechať sa viesť Jeho vôľou. Stále môžeme počúvať: „Verím“, „i ja verím“, „tiež verím v Boha“. No tých, ktorých počúvame takto hovoriť, zväčša nevidíme ani v kostole, ani pri Biblii, ani na modlitbách. A čo je horšie, nevidíme ani ich skutky lásky. Aké jednoduché je volať, a nekonať. To však nie je viera. Ježiš riekol: „Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím?” Mnohí sa bijú do sŕdc a vehementne pokrikujú, ako oni pevne veria, ale ich skutky hovoria o pravom opaku. Veď si len všimnite, čo všetko sa kresťanom v súčasnej dobe cez cirkev ponúka a koľko z toho využívajú. A koľko sa od nich očakáva, a čo v skutočnosti dávajú? Vyhovárame sa na počasie, na návštevy, na nedostatok času, na všeličo možné, čo nám bráni zúčastniť sa cirkevno-zborového života. Ale ten pravý dôvod je celkom jednoznačný: nezáujem o Boha a nezáujem o cirkev. Viera drvivej väčšiny kresťanov je mŕtva. Živá viera je činná skrze lásku. A aká je tá naša?