Slovak Czech English German Polish

Piatok, 28. januára 2005

Ty si však vytiahol život môj z jamy, Hospodine, Bože môj. Ani jedna žena tak nemilovala Ježiša ako hriešnica, ktorá Mu nohy pomazala nardovým olejom a umývala svojimi slzami v Šimonovom dome. Každý z nás má pred očami tento príbeh. Obraz plačúcej ženy s rozpustenými vlasmi. Ale pravý zmysel tohto príbehu je málokomu jasný. Hriešnica vstupuje potichu do Šimonovho domu s alabastrovou nádobou a nie je už hriešnicou ako predtým. Videla a spoznala Ježiša už skôr. Nie je už prostitútkou. Počula Božie Slovo z úst Ježiša. Už nie je verejnou ženou s telom na predaj chúťkam mužov. Počula hlas Boží, ktorý ju vzrušil, otriasol ňou. Žena, ktorá sa dávala všetkým, sa naučila, že je aj krajšia láska ako rozkoš, že je chudoba bohatšia ako peniaze i majetok. Nie je tou istou ženou, na ktorú ľudia ukazovali prstom a opovrhovali ňou. Jej duša pocítila zmenu. Celý jej život je zmenený. Jej pery už nepoznajú kyslú príchuť mínia; jej oči sa naučili plakať. Zachránená hriešnica sa chce niečím odmeniť svojmu záchrancovi. A teda berie jednu z najdrahších vecí, ktoré jej ostali – nardový olej a pomazáva baránka Božieho. Jej čin je činom verejného poďakovania. Hriešnica ďakuje pred všetkými Tomu, ktorý očistil jej dušu, vzkriesil jej srdce, vytrhol ju z hanby a dal životu nádej. Luther hovorí v Malom katechizme: „ktorý mňa, zlorečeného a zatrateného človeka vykúpil…“ Koľko odpustil mne a ako Ho ja milujem? Čo som ochotný urobiť pre Neho?