Slovak Czech English German Polish

Utorok, 15. februára 2005

Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste: nech chodím v Tvojej pravde. Sedemdesiati učeníci, ktorí boli poslaní Pánom Ježišom konať Jeho vôľu, títo sa vrátili k Ježišovi. Učeníci prežívali veľkú radosť z toho, že boli úspešní. Pán Ježiš sa teší s nimi a chváli Otca nebeského. Ukazuje popritom učeníkom ešte niečo dôležitejšie, ako je úspech v službe. To hlavné je, či majú zaistené spasenie, či sú ich mená zapísané v nebesiach. Aj nám sa často stáva, že úspech našej služby a služba sama nám zatieni Krista. Často sa stane, že sa cítime tak dôležito, že celkom zabudneme na to podstatné. Tú našu službu popisuje Pán Ježiš ako niečo nie veľmi ťažké. Hovorí o tom, že je to zjavené nie múdrym a rozumným, ale nemluvňatám. Je to tak preto, lebo to nie je z nás, ale všetka tá naša služba je Božia. Boh ju spravuje, takže si môže použiť kohokoľvek, aj to nemluvňa. To hlavné, čo ľudia túžia oddávna poznať, je nájsť spôsob, ako sa dostať k Bohu. My to už vieme. Je to spása skrze vieru v Pána Ježiša Krista. On nám zaistil miesto v nebi. Preto aj nám platí upozornenie Pána Ježiša: “Nie z toho sa máme radovať, ako veľmi sme boli úspešní v šírení Božieho kráľovstva, ale z toho, že sú naše mená zapísané v nebesiach.” Potom sa nám budú poddávať duchovia a Kráľovstvo Božie porastie.