Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 20. februára 2005

Moje ústa sú plné Tvojej chvály, oslavy Tvojej celý deň. Spomínanie. Pre nás ľudí je to bežná záležitosť. Pán Ježiš sa tiež odvoláva na spomienky. Je to vo zvláštnej chvíli. Niektorí farizeji a zákonníci chceli od Neho znamenie. Bolo to tesne po tom, ako vykonal mesiášsky skutok, vyhnal zo slepca nemého démona a vrátil mu zrak. Odpoveď nášho Pána je strohá a poukazuje na historické udalosti. Hovorí o Jonášovi a o Šalamúnovi. Príbehy o týchto mužoch viery boli pre farizejov a zákonníkov iste dobre známe. Pán Ježiš ich odkazuje na minulosť. Prečo? Už príbehy Starej zmluvy poukazujú na Krista. Zdá sa, že toto isté upozornenie potrebujeme aj my. Naše spomienky obsahujú veľa negatívneho. Máme tendenciu veci vidieť čierne. Máme tendenciu zabúdať na Božie dobrodenia. Často sa nám stane v ťažkých chvíľach života, že hovoríme, skoro sa rúhajúc: ”Bože, kde si? Nevidíš našu biedu? Dokáž sa nejako!” Pán Ježiš nám láskavo odkazuje: ”Začnite spomínať, začnite hľadať Moje stopy v živote ľudí viery.” Môžeme si zobrať Bibliu a čítať si tieto príbehy, alebo môžeme čítať životopisy velikánov viery. Pre naše povzbudenie by nám možno pomohli naše zápisky, čo všetko Pán Boh pre nás vykonal v konkrétnych situáciách. Nie je zlé si to napísať. Šalamún, Jonáš, Pavel, Ambróz, Atanázius, Tomáš, Luther, Zinzendorf, Moody, ..., ja – to všetko sú životné príbehy, ktoré poukazujú na Krista. Vďaka za ne.