Slovak Czech English German Polish

Utorok, 22. februára 2005

Ty si viedol môj spor, Pane, vykúpil si môj život. Dôkaz. Dá sa povedať, že všetci ľudia sú zlí. Takéto konštatovanie nie je cudzie Starej ani Novej zmluve. No pokolenie v dobe Pána Ježiša Krista bolo zlé mimoriadnym spôsobom. Ich neprestajné vyhľadávanie znamení bolo určitou formou pokúšania Krista. Ich hľadanie nebolo úprimné. Nešlo im ani tak o nejaký logický či vedecky dôkaz, že za Kristovými skutkami je nadprirodzená moc – to každý vedel. Oni vyžadovali morálny a duchovný dôkaz, že tieto zázraky pôsobí Boh a nie diabol. Šlo však o to, že týchto ľudí by nepresvedčil ani tento zázrak, ani akékoľvek iné znamenia. Bolo by totiž zbytočné dávať ľuďom ďalšie znamenia. Oni potrebovali robiť pokánie a uveriť znameniam, ktoré už videli. A predsa pre nich mal Boh ešte iný dôkaz, ktorý ich mal priviesť k pokániu. Dôkaz, že ich miluje aj napriek ich zvrátenosti. Dovolil, aby v nevere ukrižovali jeho Syna. Vzkriesil Ho z mŕtvych a miesto toho, aby na nich uvalil trest, ponúkol im odpustenie, zmierenie a únik pred súdom, a to v mene a skrze utrpenie Toho, koho ukrižovali. Pokiaľ neuvidia, že táto láska pochádza z ”neba”, potom nebo nespoznajú nikdy, aj keby ho videli na vlastné oči. Vlastnou voľbou sa ocitnú v pekle. Všeobecne ľudia veria, že na poslednom súde sa bude hodnotiť, či skutky človeka boli dobré alebo zlé. Pravda je však taká, že nikto nebude spasený na základe svojich dobrých skutkov a nikto nebude odsúdený na základe svojich zlých skutkov. Súd bude v tom, že človek neuveril. Nezáujem Kristovej generácie, ale možno aj tej našej, o múdrosť vteleného Boha a pohŕdanie Ním, bude dôvodom k súdu. Jonášovo kázanie bolo jasné. Varoval pred trestom, ktorý mal prísť za hriechy Asýrie. A Ninivčania hromadne činili pokánie. Izrael počul kázanie na hore, a napriek tomu nečinil žiadne pokánie. Nevideli, ako zúfalo to potrebujú. Vidíš to dnes ty?