Slovak Czech English German Polish

Utorok, 22. marca 2005

Zem... aj nebesá... sa pominú, Ty zostaneš. Svojím učením vyvoláva nepokoje. Nepokoje nemáme radi. A nemáme radi ani tých, ktorí ich vyvolávajú. Nemajú ich radi ani tí, ktorí vedú cirkev či štát. Najradšej máme pokoj na každej strane. Ten, kto vyvoláva nepokoje, je hoden odsúdenia. Práve preto bolo pre farizejov najvhodnejšie označiť Ježiša za buriča. Potom Ho odsúdi nielen Pilát, ale všetci ľudia. Ježišovi nepriatelia možno ani netušili, aké pravdivé slová vyslovili. Ježiš totiž naozaj prináša nepokoj (L 12,51). Ale iný. On znepokojuje človeka zvnútra. Taký, ktorý prebúdza človeka k pokániu a hľadaniu zmyslu života i cesty záchrany. Taký nepokoj, ktorý zaznieva v otázke: Čo mám robiť? Čo mám robiť so sebou, so svojím životom? Je to nepokoj betlehemských pastierov, ktorí opustili stáda a išli až do Betlehema. Je to nepokoj žalárnika vo Filipis, nepokoj apoštola Pavla pred Damaškom: nepokoj svedomia. Nepokoj, ktorý hľadá pravdu. Ktorý napokon mení ľudí na milujúce bytosti. Možno práve preto mnohí podnes Ježiša odsudzujú a najradšej by sa Ho zbavili. Vyrušuje ich, dáva nahliadnuť prihlboko do vnútra, do svedomia. Ježiš však sa našťastie nevzdáva. On zostáva aj dnes, vo svojom slove tým, ktorý v nás vyvoláva nepokoj svedomia, aby nám mohol darovať svoj pokoj.