Slovak Czech English German Polish

Piatok, 25. marca 2005

Dopraj nám život a Tvoje meno vzývať budeme. Rozpomeň sa na mňa. Veľký piatok – najväčšia dráma a najväčšia tragédia sveta. Boh poslal svojho Syna a oni Ho ukrižovali. Čo mohol a čo viac môže urobiť Boh pre tento svet? Aj udalosti Veľkého piatku pokračujú. Vo svete je čoraz viac násilia a skrze masmédiá sme neustále ”vťahovaní” do deja. Chceme či nechceme, stávame sa divákmi, ak nie spoluúčastníkmi. A ľud podnes stojí a díva sa. Niektorí sa prebudia a volajú po spravodlivosti. Niektorí si chránia svoj pokoj. Niektorí sa angažujú. Počúvame pašie a snažíme sa porozumieť. Kde je tak asi naše miesto v tej odvekej dráme sveta? Ako vnímame svoj život, udalosti okolo seba? Stojíme a dívame sa? Pomáhame tým, ktorí konajú nespravodlivo? Pridávame sa k násiliu? Máme odvahu zúčastniť sa? Veľkopiatočné otázky prebúdzajú svedomie. Napokon nám ostane zmučený šepot: “Pane, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho Kráľovstva. Pane, až teraz začínam rozumieť životu.” O čom mal byť a o čom bol. Čo bolo dôležité a čo zbytočné. Čo som mal robiť a čo som v skutočnosti robil. A v čom je skutočná nádej. Pane, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. V tejto vete je ukrytá nádej. Lebo Ježiš je nádej. Jeho Kráľovstvo je nádej. On je práve na ceste do svojho Kráľovstva. A Jeho Kráľovstvo prichádza. Aj taký býva môj Veľký piatok.