Slovak Czech English German Polish

Sobota, 26. marca 2005

Boh vraví: Môj zámer sa splní, a uskutočním všetko, čo chcem. Ale očakával Kráľovstvo Božie. V živote viery nebývajú len radostné chvíle. Patria k nemu aj chvíle smútku a beznádeje. Takou bola aj chvíľa Ježišovho pohrebu. Už iba mŕtve telo. Zdá sa, že všetkému je koniec. A predsa sú tu ľudia, ktorí sa nevzdávajú, ktorí neodišli. Čo ich tu ešte drží? Čo nás drží pri Ježišovi v najtemnejších chvíľach nášho života, keď sa už-už vzdávame viery? O Jozefovi z Arimatie čítame: “...ale očakával na Kráľovstvo Božie.” K viere patrí očakávanie budúcich vecí. Tých, ktoré zasľúbil Boh. Menujeme to aj nádej. Je to nezlomná istota, že na konci bude víťazom Boh. Nakoniec zvíťazí láska, spravodlivosť, pokoj a radosť. Preto, lebo Boh to povedal. Preto, lebo Boh to vzkriesením Ježiša Krista potvrdil. Pamätajme na toto zvlášť vtedy, keď kráčame na cintorín. Keď pochovávame tých, ktorých sme milovali. Keď sami očakávame koniec života. Pamätajme a nezabúdajme očakávať na Kráľovstvo Božie. Pripomínajme si ten neutíchajúci hlas viery v nás. Nevzdávajme sa. Viera je naozaj odvaha k životu, ktorá premáha svet.