Slovak Czech English German Polish

Utorok, 29. marca 2005

Aj teraz je môj svedok na nebi a môj ručiteľ je na výšinách. Kristus musel trpieť. Spoločným menovateľom nami prežitých posledných dní bola ich ”veľkosť”. Veľký týždeň, Veľký piatok, Veľká noc. V ich posolstve nie je nič bezvýznamné a zanedbateľné. Práve naopak! Diali sa veľké udalosti pre našu záchranu a spásu. Kristus musel trpieť. Pre Neho slovko ”musím” bolo hnacím motorom. Povedal ho aj Zacheovi: ”V tvojom dome musím dnes zostať” (Lukáš 19,6). Nepovedal: ”chcem!” Povedal: ”musím.” Čo vlastne musíme my? Povieme to neraz aj tak: „musíme iba zomrieť!“ Aj Mesiáš musel zomrieť. Na rozdiel od nás - On potupnou smrťou. Okrem toho však musel plniť aj Božiu vôľu. Bola mu každodenným pokrmom (Ján 4,34). Naše vykúpenie sa bez Jeho utrpenia a klincov nijako nezaobišlo. – Emil Mettler, vlastník reštaurácie v Londýne, bol známy svojou štedrosťou. Finančne podporoval kresťanské organizácie a misiu. Jedného dňa otvoril pokladňu v prítomnosti predstaviteľa istej misie, ktorý si medzi bankovkami a mincami všimol veľký klinec. Prekvapený sa opýtal sa: ”Čo tam hľadá ten klinec?” Mettler vybral 15 cm dlhý klinec a povedal: ”Mám ho medzi peniazmi preto, aby mi pripomínal cenu, ktorú Kristus zaplatil za moje spasenie a čo všetko Mu dlhujem.” Veľký klinec mu vždy poslúžil, aby nezabúdal na štedrosť. Pripomínal si tak aj obeť svojho Spasiteľa. A čo ty? Ja takúto ”pätnástku” zo stavby Zborového domu už doma mám.