Slovak Czech English German Polish

Streda, 30. marca 2005

Vtedy riekol Boh: Buď svetlo! A bolo svetlo. Vstúpiť do seba. Záver Lukášovho evanjelia patrí Pánovmu vstúpeniu. Prišiel 40. deň po Jeho vzkriesení. Odchádza tam, odkiaľ prišiel. Stručne sa to dá vyjadriť aj takto: zo slávy - do slávy. Od Otca - k Otcovi. Nám všetkým Jeho odchod len a len prospel. Ak by neodišiel, Radca, ktorého tak veľmi dnes potrebujeme, by k nám neprišiel (Ján 16,7). Čas Jeho odchodu nastal. My tu však zostávame. Zatiaľ sme dole. Nevieme, ako dlho tu ešte budeme. Nevieme totiž, čo bude zajtra s naším životom, pretože sme ako para (Jakub 4,14). A čo môžeme urobiť ešte dnes? Predsa vstúpiť do seba. Zajtra už môže byť neskoro. Ozaj dnes a nielen dnes. Čím častejšie, tým lepšie. Čím pravidelnejšie, tým pre nás osožnejšie. Ako onen stratený syn, ktorý vstúpil do seba a uvedomil si mnoho vecí a skutočností (Lukáš 15,17). Kristovo vstúpenie nás teda motivuje k vstúpeniu do seba samého. Do vlastného vnútra. Nie vždy žijem tak, akoby som mal. Nie vždy najlepšie reprezentujem svojho Pána vo svojom okolí. Nie vždy sa Ježišov život odráža v tom mojom. Na to všetko potrebujem ”ísť do seba!” Túžim ho viac zviditeľňovať vo svojom živote. Cestovné kancelárie, ponúkajúce zájazdy do Izraela tvrdia: ”Je vzácne vidieť, kde Ježiš žil!” S takou ”reklamou” možno súhlasiť. My však môžeme k nej ešte dodať, že oveľa vzácnejšie je, keď je vidieť, že Kristus žije v nás. Veď On sám je naším životom (Kolosenským 3,4).