Slovak Czech English German Polish

Sobota, 02. apríla 2005

Pokloň sa pred Hospodinom, svojím Bohom, raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe i tvojej domácnosti. Kristovo poníženie. O Pánovom ponížení je reč v dnešnom, ale aj vo včerajšom odseku. Boh Ho na čas menším urobil, ako sú anjeli (2,9). O Pánovom ponížení, ale aj povýšení píše Pavel ten známy hymnus: ”vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka...Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil...” (Filipským 2,5-11). Kristus sa stal služobníkom všetkých nás. Jeho cesta služby začína v Betleheme, vrcholí na Golgote. Boží ”zápočet” z poníženia na tejto služobnej ceste je v Jeho mocnom a slávnom vzkriesení. V tomto smere je veľmi zaujímavá úvaha dánskeho teológa Sörena Kierkegarda. V stručnosti znie asi takto: “Bol raz jeden kráľ, ktorý miloval chudobné a neurodzené dievča. Ako jej mal však vyznať lásku? On, ktorý je tak vysoko a ona tak nízko! Nezľakne sa samotného vyznania? Ako bude reagovať? A tak sa rozhodol. Lepšie riešenie nenašiel. Zobliekol si kráľovské rúcho a zaodel sa do ošúchaného plášťa. Aby získal ruku mladej dievčiny, rozhodol sa žiť jej životom.” Uchádzal sa o jej lásku tak, že sa znížil na jej úroveň. – Aj ruský cár Peter Veľký na istý čas odložil svoje nádherné rúcho. Chcel porozumieť tým najbiednejším. A tak na istý čas stal sa robotníkom, vojakom, zlievačom... To urobil Pán Ježiš Kristus. Stal sa vo všetkom podobný svojim bratom (2,17). Prišiel k nám ako dieťa. Teda v takej podobe, v akej sa Ho nikto z nás nemusí báť. Boží Syn stal sa človekom, aby z nás učinil dietky Božie.