Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 07. apríla 2005

Bože, dokedy bude utláčateľ hanobiť? Nepriateľ naveky bude môcť pohŕdať Tvojím menom? On je Pán – my služobníci. Poznáme to. Stretneme dávneho známeho, ktorý je v nejakej vyššej pozícii a on sa zrazu tvári, že nás nepozná. Pri stretnutí sa s ním zrazu cítiť, že on je ”ktosi” a s obyčajným smrteľníkom sa nebude zapodievať. Je to syndróm moci. Kto je ”hore”, akoby nevidel alebo zabudol na tých ”tam dolu”. Takéto správanie nie je úkazom len dnešnej doby. Nebolo hádam generácie, v ktorej by sa takéto javy nevyskytovali. Tento ”syndróm moci” neobchádza ani cirkev. Aj v nej sú neraz čelní predstavitelia až príliš ”nad vecou” a ignorujú dianie a potreby uprostred spoločenstva. Neobišlo to ani židovstvo. Židovskí veľkňazi boli elitou svojho národa, ale až príliš často ovládnutí túžbou po moci a nadvláde. Dnešný odsek však za skutočného Veľkňaza označuje Ježiša Krista. On je Veľkňazom, prinášajúcim najvyššiu obeť na kríži. Ale Jeho kvality sú neporovnateľné s kvalitami veľkňazov rôznych svätýň pohanského sveta i s kvalitami židovských veľkňazov. Ježiš bol - dalo by sa tak povedať - vzorovým Veľkňazom. On je vzorom aj pre nás - Jeho nasledovníkov a svedkov. Žime podľa Jeho príkladu a nepohŕdajme tými, ktorí sú slabší ako my. Od Neho sa učme poslušnosti, súcitu a pochopeniu so slabými a zodpovednosti za druhých.