Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 14. apríla 2005

Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v tvojom srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich. Aby sme slúžili Bohu živému. Nejednému z veriacich sa stáva, že pod ťarchou množstva náboženských povinností klesá, jeho viera sa zmieta v únave i neistote, je to živoriaca viera a neslúži Bohu, ale náboženským predpisom. Prečo je to tak? Určite preto, že dotyčný nerobil pokánie zo svojich hriechov, nespoznal skutočnú bezradnosť, a najmä stratenosť bez Božieho požehnania. Kristus nám svojou vlastnou krvou vydobyl prístup k Božiemu trónu, k nášmu Otcovi. Pokiaľ však hľadám viac vôňu vonkajších obradov alebo sa chcem k Bohu dopracovať cez svoje skutky, zažívam trpké chvíle a ovocie z tejto vlastnými silami získanej práce nie je lahodné. Ak však vierou uchopíme Boha, krv nášho Pána má moc očistiť nás od všetkých takýchto mŕtvych skutkov. A potom, keď Duch Boží v nás rozospieva Božiu pieseň lásky, s radosťou, nie z povinnosti, budeme slúžiť Bohu živému tak, ako nás On bude viesť. Haleluja! Lúky i polia, vtáčiky i zvieratká, stromy i kvety, ale i naše deti. Nesmieme si nechať tajomstvo o Prameni života. My sme povinní vštepovať ho do detských srdiečok, my sme povinní učiť naše deti prichádzať k Ježišovi. Ako? No predsa naším príkladom. Životným štýlom Božieho dieťaťa. Nie príkazmi a zákazmi. My slúžime Bohu živému. A On si želá naše srdcia. Aby sme skutky kresťanskej lásky robili nie preto, že musíme, alebo nebodaj sa chceme vyvýšiť, ale preto, že milujeme Hospodina. Božím požehnaním bude kvitnúť naša zem, ak sa k našim srdciam pridá koncert detských vďačných sŕdc. Tak nám Pán Boh pomáhaj.