Slovak Czech English German Polish

Sobota, 16. apríla 2005

Hospodin rozhodne v môj prospech. Veď v knihe je napísané o mne, aby som plnil, Bože, Tvoju vôľu. Ako radi prijímame z Božej ruky dobré veci. Keď však prídu starosti či choroby a treba v pokore niesť svoj kríž, neraz klesáme na mysli a možno nesieme i výčitky k nebu, prečo práve mňa postihlo nešťastie, prečo práve ja musím toľko trpieť. Neuvedomujeme si, že týmito výčitkami staviame Boha do roviny obvineného. Ale, kto je v skutočnosti naozaj vinný?! Je to svätý Boh? Alebo som to ja so svojím neraz formálnym kresťanstvom? Prežili sme naplno, že nás zachraňuje jedine dobrota Božia a zásluhy Pána Ježiša Krista? Byť skutočným kresťanom, to niečo stojí. To nie je lacné kresťanstvo. Zúčastniť sa v nedeľu služieb Božích, správať sa slušne, priznávať sa k Bohu nie je ešte kresťanstvo. Musíme sa vzdať všetkých činov, ktoré sú v Božích očiach zlé, nech sa nám zdajú akokoľvek malichernými. Neraz sú nám naše hriechy milé, tešíme sa z nich, ale v Božích očiach sú zlé, a preto sa ich musíme zrieknuť. Kresťan sa musí vzdať i pohodlia a mnohých svojich záujmov. I čas patrí Bohu a každá oblasť môjho života. I môj dom, i moje deti, manžel, práca… Všetko patrí Bohu. Zmyslom života kresťana nemôže byť jeho povolanie, jeho rodina, jeho koníčky, ale Kristus, vždy, všade, vo všetkom. Náboženstvo, pre ktoré sa nenamáhame, nemá žiadnu hodnotu. Náboženstvo bez kríža je pred Bohom bezcenné. Preto hľadajme Božiu vôľu a túžme ju plniť. V prvom rade nám musí ísť o to, ako sa páčiť svojmu Bohu. Možno prídeme i o priazeň ľudí, možno nás budú považovať za bláznov, vysmievať sa nám. My však majme pred očami jediný cieľ – Kristovu korunu a tá na každého kresťana, ktorý berie kríž na seba a túži plniť Božiu vôľu, čaká. Tak nám Pán Boh pomáhaj.