Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 21. apríla 2005

Poslal ma (Hospodin) biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu. Viera prináša požehnanie. – Jeden muž žil so svojou ženou v spokojnom manželstve, ale manželka mu neporodila deti. Podľa zákona bol v takomto prípade možný rozvod, a preto prišli za rabínom, aby ich rozviedol. Rabín im povedal: ”Ak veríte v moc vašej vzájomnej lásky, každý z vás si odneste zo svojho domu to najcennejšie, čo máte. Potom uvidíte, čo robiť ďalej.” Keď prišli domov, žena uvarila slávnostný obed na rozlúčku. Po obede muž zaspal a žena zavolala sluhov, tí vzali muža a odniesli ho do domu jej otca. Keď sa muž zobudil, prekvapene sa obzeral a pýtal sa, kde to je. ”Si v dome môjho otca,” odpovedala žena. ”A čo tu robím?” Žena namietla: ”Nepamätáš sa, rabín nám povedal, že ak veríme v moc našej lásky, máme si z domu odniesť to najcennejšie, čo v ňom máme. Nič cennejšie okrem teba nemám.” Po nejakom čase spoločného života žena priviedla na svet dieťa (rabínska povesť). Ľudia viery uvedení v liste Židom vo svojom živote prijali Božie požehnanie. Boli požehnaní pre svoju vieru. Vieru, ktorá dala silu Abrahámovi vyjsť z rodnej zeme do cudziny, Sáre prijať svoju neplodnosť a spoľahnúť sa na Božie zasľúbenie, Izákovi prijať za ženu neznámu cudzinku, Jákobovi postaviť oltár v Bételi, Jozefovi prežiť otroctvo a vyhnanstvo. Bohom dané požehnanie sa nezakladá na tom, čo máme v hmotnom majetku, ale na našom duchovnom bohatstve. Naša viera a nie naše bohatstvo, je zárukou Božieho požehnania pre náš život.