Slovak Czech English German Polish

Utorok, 26. apríla 2005

Nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Naše korene. Jednu záhradu krášlili dve vysoké krásne jedle. Raz v noci sa nad záhradou prehnala silná búrka. Jedna z jedlí sa s veľkým rachotom zvalila na zem. Nezniesla nápor vetra. Pretože jedľa bola zasadená na skale. Korene mala len veľmi plytko v zemi. Nie je tento strom obrazom mnohých kresťanov? Z vonku nevidno žiaden rozdiel. Keď však príde búrka, jeden odolá, druhý padne ako tá jedľa. Príčiny sú často skryté v koreňoch. Jednou z príčin je, že môžeme trpieť nedostatkom Božej milosti. Milosť, ktorá nás priviedla na cestu požehnania, nás po nej vedie aj naďalej. Len ona nás môže zachovať od zlého. Zlo v srdci človeka – nejaký nevyznaný hriech nás znepokojuje a stáva sa koreňom, ktorý časom vyjde na povrch. Zo zlých myšlienok sa stanú zlé slová a zlé skutky. Dávajme si pozor! Už kazateľ hovorí: ”So všemožnou bdelosťou chráň si srdce, lebo z neho pramení život.” Náš text hovorí, že môžeme vypadnúť z Božej milosti, ktorú nám Boh dáva stále k dispozícii. Boh nám dal čas – je to náš čas milosti Božej, ktorá je najväčšou ponukou, ktorú kedy svet zažil. Dajme pozor na to, čo sa nám najviac stavia do cesty a bráni nám v ceste vpred, čo nám oslabuje naše ramená a podlomuje naše kolená, čo nám hrboľatí naše chodníky, aby sme sa potkli a padli. Ak chceme byť naozaj šťastní, netúžme po pominuteľných veciach, ale po tom trvalom, najväčšom a najcennejšom – po Božom pokoji. Pretože žiť vo vzájomnom pokoji v rodine, v zamestnaní a v zbore – to je určite aj náš cieľ. Aj v dnešný deň.