Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 28. apríla 2005

Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! Odpor a prijatie. Jeden veriaci mládenec začal rozprávať kolegovi o svojej osobnej viere v Pána Ježiša. Tento ho však odbil tým, že sa nechce púšťať do diskusie o náboženstve. Usiluje sa žiť slušne a mať čo najviac zábavy a radosti, lebo došiel k záveru, že po smrti už nič nebude. Takto je celkom spokojný. Nechce vážne premýšľať o Bohu. Večný Boh nás však nenechal bez dôkazov o Sebe a Svojej moci. Je to príroda, ktorá nás obklopuje, i vesmír, ktorého súčasťou je aj naša planéta. Oboje svedčí o Stvoriteľovi, ktorý za tým všetkým stojí. V každom človeku je aj vnútorný hlas – svedomie, ktoré ho obviňuje, keď urobí niečo zlé a nesprávne. Napokon máme Bibliu – Božie slovo, v ktorom sa nám zjavil. Človek však môže popierať Stvoriteľa a Jeho dielo. Môže sa usilovať prehlušiť hlas svedomia a napokon ho i umlčať. Človek môže odmietnuť Bibliu ako Bohom inšpirované slovo a môže ju zahodiť. Takýto postoj však vedie do večného zahynutia. Ale ten, kto na toto všetko reaguje s bázňou, prizná si a vyzná svoje hriechy a prijme odpustenie, získa tak vnútorný pokoj a večný život. Každý, kto počúva Božie slovo a Toho, ktorý k Nemu z neho hovorí. A to je veľký Boh v nebi, ktorý miluje ľudí, ”lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie” (2Pt 3,9). Boh to hovorí padlému ľudstvu už celé tisícročia v láske a s milosťou, ale aj vážne a s rozvahou.. Mnohí počuli Jeho slovo. Ale väčšina ho neprijala do srdca, nerobili pokánie zo svojich hriechov. Uvažujme nad tým, čo sa nám ponúka. Nad ziskom aj stratou. Dajme si povedať, aby sme mali život.