Slovak Czech English German Polish

Utorok, 03. mája 2005

Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným. Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach. Múdrosť a bláznovstvo. Naša cirkev v minulosti bola známa aj tým, že v blízkosti kostolov stavala školy. Uvedomovala si silu vzdelania. Vzdelaný človek nielenže veľa vie, ale aj lepšie rozumie životu. Pozná viacej odpovedí na otázky života. Často má aj viacej skúseností. Vie lepšie komunikovať s inými ľuďmi, ľahšie nadväzuje známosti. Vzdelanie je dobré, užitočné a dobré. Čím máme viacej vzdelaných ľudí, tým je vyspelejší národ. Vzdelanie je lepšie ako nevedomosť, múdrosť lepšia než bláznovstvo. Vzdelanie môže poslúžiť aj na ceste spásy. Vzdelaný ľahšie číta, ľahšie rozmýšľa. Lepšie porozumie, ide viac do hĺbky, môže viesť aj iných. Tu je však reč ešte o inej múdrosti a o inom bláznovstve a nevedomosti. O bláznovstve pyšných. Je reč o tých, čo si myslia o sebe, že sú múdri, čo sa nad iných povyšujú. Podobne ako farizej v známom Ježišovom podobenstve. Je reč o pýche a pyšných. A to je bláznovstvo. Aj múdrosť sa môže stať bláznovstvom, môže sa zvrhnúť, ak sa k nej pridá pýcha a sebapovyšovanie a sebapresadzovanie na úkor iných. Apoštol Jakub píše v tretej kapitole o múdrosti pozemskej a múdrosti zhora. Múdry nech preukáže svoju múdrosť dobrým konaním v skromnosti. Našou múdrosťou je a ostáva náš Pán Ježiš Kristus a Jeho slovo života.