Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 05. mája 2005

Povedal (Dávid) Hospodinovi: Veľmi som zhrešil, že som to urobil, teraz však, prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho služobníka. Nebo nie je prázdne. Slávne nebeské výšiny, vy radostne plesáte... Slová piesne ES 164 vyjadrujú obsah dnešného sviatku: náš pohľad smeruje hore. Človek následkom pádu sklopil zrak a videl už len zem, ktorá rodí tŕnie a bodľačie. Vedľa seba videl ženu, ktorá túži po ňom a nad ktorou chce panovať a využívať ju tak, ako všetko kolo seba. Ježiš zodvihol náš pohľad od zeme k nebesiam. Vesmír už nie je len prázdny priestor, ale je plný slávy Božej a svedectvom o Jeho milosti a láske. Aj toto je obsahom a podstatou dnešného sviatku. Spomienka na Ježišovo vstúpenie na nebesá je vždy novou inšpiráciou. Prihovára sa nám slovami: zodvihni pohľad zo zeme a pozeraj za Ježišom. On je nielen Ten, ktorý bol a ktorý je, ale On je aj Ten, ktorý príde. Pohľad hore znamená aj pohľad plný očakávania nových, veľkých vecí. Hovoríme im aj kresťanova nádej. Možno nám výhľad zatieňujú smútky, bolesti, zmätky tohto sveta, zlé skúsenosti. Uprostred všetkého a spoza všetkého presvitá nové svetlo – v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi, ktorý príde. Dávid vystiera ruky k nebu a naznačuje ten nový pohyb ľudského myslenia: smerom hore. Nikdy si nedajme vziať práve tento smer, tento pohyb, lebo odtiaľ prichádza nová inšpirácia pre život lásky.