Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 08. mája 2005

Priveď nás opäť k sebe, a my sa vrátime! Obnov naše dni, ako boli za starodávna. Poznám svoju smäd? Veľké slávnosti. Preplnený chrám. Kazateľom je sám Pán Ježiš. Mocne znejú Jeho slová: „Ak niekto žízni...“ To nie je pozvanie na občerstvenie po končení bohoslužby. Je reč o najhlbšej ľudskej túžbe. Túžbe po šťastí, pokoji, láske, porozumení, bezpečí.... Počúvajúce zhromaždenie je zvyknuté na bežnú bohoslužbu, ktorá ich už ani neoslovuje. Svoje nenaplnené túžby si už ani neuvedomujú. Bezživotné obrady ich otupili. Ježiš ich chce prebudiť k živému poznávaniu Boha: Ak je niekto veľmi smädný, nech príde. Nie je tu reč o tom, že by niekto bol smädný a iný nie. Každý hriešnik, ktorý bol stvorený k spoločenstvu s Bohom, žízni. Mnohí si však už toho neboli vedomí. Možno sa už vzdali nádeje. Už nič nečakali. Sústredili sa iné veci. Na prácu, obchod, starosti o rodinu. Prestali vnímať svoju vyprahnutú dušu. Iba niekedy, občas sa zachvejú bolesťou. A vôbec, kto je Tento, ktorý sa im prihovára. Môže splniť to, čo hovorí? Môže to byť pravda? Môže byť pravdou Ježišovo Slovo? Každý z nás má už dosť skúseností s tými, ktorí toho nasľubovali až-až. Je veľmi riskantné uveriť niekomu, kto nám núka to, po čom veľmi túžime, ale bojíme sa, že to nikto na tomto svete nemá. Kostoly sú plné ľudí, ktorí sú smädní, ktorí túžia, ale boja sa to priznať. Boja sa, že nikto nemôže naplniť ich najhlbšie a najtajnejšie túžby. Hovoria si: “Aké by to bolo krásne, keby to bola naozaj pravda. Ale ona je to naozaj pravda.” Ježiš pozýva a má moc splniť to, čo hovorí. Má plné dlane chladivej živej vody. Stačí len prísť a – uveriť. A prijímať. Aj v dnešnú nedeľu.