Slovak Czech English German Polish

Sobota, 14. mája 2005

Takí, čo sú zďaleka, prídu a budú stavať chrám Hospodinov. Nenápadný Boh. Nádherný opis prvých dní mladučkej kresťanskej cirkvi! Je priam lahodiaci uchu i srdcu. Naozaj nie ľudská sila, ale pôsobenie Ducha Svätého mohlo ”odštartovať” také krásne, nesebecké spoločenstvo. Ale ani pri tomto opise však nemôžeme mať nasadené ružové okuliare. Aj v tomto spoločenstve sa vyskytovali bežné problémy i snahy o podvod. Nezabúdajme, že prvá cirkev nebola zavretá v inkubátore, chránená od všetkého zlého. Žila v bežnom svete, do ktorého sa prelamoval hriech. Môžeme o tom čítať v piatej kapitole i ďalej. Lenže toto nekonštatujeme, aby sme ospravedlnili náš dnešný stav. Hovoríme o tom preto, aby sme videli, aká je Božia moc a milosť silná, hoci pôsobí nenápadne. Boh nemávol čarovným prútikom, aby nás spasil od hriechu – On poslal Svojho Syna. Ani nepovedal abraka-dabra a v tú chvíľu sa všetci ľudia na zemi stali kresťanmi. Nie, náš Boh prichádza ticho, nenápadne do našich životov a v skrytosti ich mení na zázrak. V Jeruzaleme najskôr uverilo tritisíc a neskôr Boh na každý deň pridával tých, ktorí boli zachránení. Neprestávajme ani dnes Pánovi ďakovať za tých dnešných ”tritisíc”, ktorí Mu už uverili a tešme sa z toho, že i prostredníctvom našej zvesti Duch Svätý pridáva na každý deň ďalších, ktorí sú zachránení. Buďme trpezliví, veď i v krotkosti a nenápadnosti je sila.