Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 15. mája 2005

Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré. Zaopatrení z lásky láskou. Keby ste mali na dlhý čas odísť z domu, komu by ste svojich nezaopatrených blízkych zverili? Iste by ste to nenechali na náhodu, ale snažili sa nájsť niekoho, kto sa o nich bude starať s láskou a zabezpečí im všetko potrebné. Keď sa končilo pozemské dielo Pána Ježiša, Jeho učeníci tu ostávali. Fyzicky boli síce dospelí a samostatní, ale duchovne stále neboli dostatočne zaopatrení. Želali si byť nepretržite so svojím Majstrom. Nevedeli si predstaviť svoj život bez Neho. Prečítaný text, hoci sa zdá veľmi zložitý a prehustený informáciami, nám poukazuje na to, že Spasiteľovi sveta záleží na svojich ”zverencoch”. Vidíme to nádherne v Jeho Arcipastierskej modlitbe zaznamenanej o kapitolu ďalej, ale krásne to vnímame už v našom texte, keď uisťuje Svojich učeníkov, a spolu s nimi všetkých nás, že nezostaneme sami. Príde k nám Duch Boží. Nie náhodou. Príde účelovo, aby nás učil, učením nám pomáhal a Svojou pomocou nás zmocňoval niesť evanjeliovú zvesť všade tam, kde vstúpi naša noha. Duch Svätý prišiel – učí nás, pomáha nám, zmocňuje nás. Dnes si to pripomíname v chráme i mimo neho. Ale pamätajme na to, že Duch Boží je s nami stále, nie iba pár dní v roku, keď si pripomíname Jeho príchod. Je s nami stále a chráni nás. Bez Neho by sa z nás stali malé deti, bojace sa i najneškodnejšej tmy. S Ním vieme, že sme deti Božie a ako také máme dedičské práva. Ale spolu s nimi máme aj povinnosť milovať nebeského Otca a pozemských bratov a sestry.