Slovak Czech English German Polish

Streda, 01. júna 2005

Ajhľa, posielam svojho posla, aby pripravil cestu predo mnou. Včera sme si zdôraznili, že Boh sa prizná k svojmu služobníkovi, netreba nám bojovať za seba. Aj keď v našich Bibliách je 7.kapitola Skutkov označená ako Štefanova obrana, Štefan vo svojej reči nehovorí nič o sebe – nebráni seba. Svedčí o tom, čo vykonal Boh. Nezdôrazňuje z histórie Abrahámove skutky, ale Božiu aktivitu. Boh ho povolal, Boh mu sľúbil krajinu, Boh mu dal potomstvo. Podobne pri Jozefovi – nad všetkým, čo sa dialo s ním, visí: ale Boh bol s ním“. Ak by sme sa ocitli v koži Abraháma či Jozefa, z ich pohľadu to nevyzeralo, že ich vedie Boh. Abrahám iba prechádzal Kanaánom, k tomu 25 rokov čakal, kým sa mu narodí Izák. My po týždňoch či niekoľkých mesiacoch začíname pochybovať a myslíme si, že Boh zabudol na nás. Podobne to bolo s Jozefom, ktorý bol predaný do Egypta. Potom, čo odolal pokušeniu a konal správne, sa mu dostalo niekoľkoročného väzenia. Štefan veľmi dobre poznal nielen deje patriarchov, ale hlavne odkaz týchto zápasov: Dôveruj Bohu v každej situácii. On ťa neopustí. Jeho sľuby sa vždy naplnia. On vedie tvoj život i dejiny celého sveta.