Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 02. júna 2005

Mnohí o mne hovoria: Pre neho niet pomoci u Boha! Ale Ty, Hospodine, si mojím štítom, si mojou slávou; Ty mi dvíhaš hlavu. Ďalšou postavou, ktorej Štefan venuje najviac priestoru v svojej reči, je Mojžiš. Opäť kladie dôraz na Božie povolanie, Božiu prípravu tohto muža na to, aby si ho Boh mohol použiť. Keď chcel Mojžiš vo vlastnej sile a múdrosti pomôcť ubiedenému národu, nič nezmohol. Musel utiecť, navyše zostal zranený vo svojom vnútri. Keby Boh nezasiahol a nepovolal Mojžiša, nikdy by Izrael nevyšiel z Egypta. On im spôsobil záchranu, previedol ich cez Červené more a živil na púšti. Boh dával, staral sa, no ľud si to nevážil a znížil sa k modloslužbe. Smutno sa počúva o vzťahu Izraela k Bohu počas 40-ročného putovania púšťou. Dovoľte však otázku: Sme my iní? Dnes sa neklaniame modlám, aké mali oni, ale tiež sa tešíme z diela svojich rúk. ”Klaniame” sa peniazom, kariére, klaniame sa človeku, keď obdivujeme hrdinov. Nevieme pochopiť, že ich kvality (telesná krása, múdrosť, schopnosti) sú Božím darom. Každý náš obdiv a sláva, ktorá nie je vzdaná Bohu, ako pôvodcovi všetkého, je modloslužbou.