Slovak Czech English German Polish

Piatok, 03. júna 2005

Biedni a chudobní hľadajú vodu, ale jej niet. Ja, Hospodin, ich vypočujem. Celé dejiny svedčia o tom, ako človek odpadá od služby Bohu do ”točenia sa” okolo darov Božích, resp. vecí a hodnôt, ktoré nám Boh dal. Štefana obžalovali vlastne z neúcty voči chrámu a poriadkom, ktoré mali Židia od Mojžiša (Sk 6,13-14). Podobne ako oni, aj my sa staráme o naše kostoly, dávame pozor na poriadky a sme pripravení vyhnať z našich chrámov každého, kto by chcel kritizovať naše snahy o dôstojnosť týchto miest. Kto neverí, nech sa presvedčí sám. Nech sa skúsi zaujímať o to, čo sa deje v ktoromkoľvek z našich cirkevných zborov. Medzi prvými sa mu dostane informácia o stave kostola a cirkevných budov. Nepriamo ukazujeme, že to je pre nás to najdôležitejšie. Je toto pravá služba Bohu? ”Ale Najvyšší nebýva v chrámoch rukou vybudovaných...” On od počiatku túžil prebývať s nami a v nás. V záhrade Eden sa Boh prechádzal s človekom. Pavel sa pýta: ”Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás?”(1Kor 3,16). Ak moje vnútro, ústa, celá moja bytosť neuctieva Boha, akákoľvek iná aktivita je protivením sa Duchu Svätému. Prestaňme klásť dôraz na miesto, na formy..., inak sa aj z nás stanú tí, ktorí sú brzdou pre cirkev Božiu. Slúžme nášmu Bohu v úprimnosti srdca. Nasledujme príklad, ktorý nám ukázal Pán Ježiš. Pre Neho miesto či forma nebola podstatná, On slúžil, šíril vôkol seba lásku. Učme sa od Neho.