Slovak Czech English German Polish

Sobota, 04. júna 2005

Ospevujem Tvoje meno, lebo si zvelebil nadovšetko svoje meno a svoje slovo. Mne žiť je Kristus a umrieť zisk. Proti usvedčeniu, ktoré pochádza z Ducha Svätého, niet zbraní. Štefanovým sudcom nezostalo nič iné, iba zúrivosť a škrípanie zubami. Boh dal vidieť rozdiel (pozri úvahu z utorka). Mnohým z nás napadne otázka, prečo Štefan nahlas vyslovil to, čo mu bolo vyjavené. Veď to prehlásenie sa stalo dôvodom, ktorý mu priniesol rozsudok smrti. Pomyslíme si: načo sa s tým priznal... To je však iba náš ľudský pohľad, ktorý vidí iba prospech z tohto dočasného života (zdravie, materiálne zabezpečenie, úspech...). Nám je Štefana ”ľúto”, ako aj každého mučeníka pre Krista. Lenže Štefan veľmi reálne prežíval to, čo napísal apoštol Pavel: ”Mne žiť je Kristus a umrieť zisk” (Fil 1,21). On netúžil po dlhšom živote, po tom, aby cestoval, ešte mnoho toho videl, poznal... Jeho jedinou túžbou bolo: byť s Kristom. A keďže poznal, že si ho Pán povoláva, s radosťou súhlasil. Odchod veriaceho človeka z tejto časnosti k Pánovi je vždy radostná udalosť. To iba my, z nášho pohľadu smútime a plačeme. Veď predsa tam u Pána je náš domov, naše telo tak či onak musí sa premeniť na prach. Netrvalé ”kvality života” nemožno porovnávať s večnosťou. Pre večnosť s naším Pánom sa oplatí niesť aj pohanu, prenasledovanie i mučenícku smrť. Veď utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás (R 8,18).