Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 05. júna 2005

Tí, čo sa pridŕžajú ničomných bôžikov, opúšťajú svoj prameň milosti. Úžasný obraz, ktorý znázorňuje Božie volanie, Božiu túžbu po nás: Boh je ako kráľ, ktorý túži, aby svadobná miestnosť bola naplnená. Nie je skúpy, sebec, On praje, rád dáva, delí sa o radosť, o všetko, čo Mu patrí. Najskôr pozval, potom poslal jedných sluhov, zanedlho ďalších. Všetko je pripravené, hotové – stačí prijať pozvanie, jednoducho prísť. Na jednej strane volanie, na strane druhej odmietnutie. To je zase obraz o nás. Čo je nám dnes prednejšie, ako Boh sám? Čo je nám dnes prednejšie ako byť s Ním? Cítime sa byť nenahraditeľní v práci a voláme: ”Pane, dnes nie, dnes nemám na Teba čas, dnes mám niečo dôležitejšie...” Človeče, zastav sa. Je niečo prednejšie ako povolanie, ponuka k spoločenstvu s Pánom, s jediným Pánom všetkého? Nie! Ak odmietneš, škodu z toho budeš mať ty, nie Boh. On si povolá iných. Nebo bude naplnené. Aj bez teba, ak odmietaš. Boh nie je odkázaný na teba. Nebo bude plné tých, ktorí jednoducho prijali pozvanie, prijali milosť. Kto by tam chcel vojsť na základe svojich kvalít, hodností, dobrých skutkov..., neobstojí. Nikto tam nemôže prísť ”vo vlastnom rúchu.” Svadobné rúcho predstavuje prijatú milosť. ” Spasení sme milosťou, nie sami zo seba, nie zo skutkov (Ef 2,8-9).