Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 19. júna 2005

Tíšiš hukot morí, hukot ich vĺn a hučanie národov. Pán Ježiš nás v modlitbe Pánovej naučil modliť sa: Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim. Nebeský Otec svojim, o odpustenie hriechov prosiacim kajúcim dietkam odpustí ich hriechy, lebo ich miluje. Súčasne však od nich požaduje, aby láska v ich srdciach prebývajúca konala tak isto vo vzťahu k ich blížnym. Pre každého posla Božieho, áno pre každého jedného z nás tým najdokonalejším a najobdivovanejším vzorom je Pán Ježiš, ktorý ešte aj na kríži sa modlil za Svojich nepriateľov: ”Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia” (Lukáš 23,34). Či sa snažíme, či sa aspoň trochu snažíme priblížiť sa k tomuto nášmu vzoru dokonalosti? Či si uvedomujeme, aký vážny sľub dávame znalcovi ľudských duší Pánovi Ježišovi, keď dáme kladnú odpoveď na štvrtú spovednú otázku: „Či sľubujete, že odpustíte previnenia tým, čo vám ublížili a polepšíte s pomocou Ducha Svätého svoj život?!“ Zo srdca odpustiť je skutočne ťažké. Avšak nie tak, ako sme to už neraz počuli z úst nejedného človeka, že „ja ti odpúšťam, ale nikdy ti to nezabudnem.“ Ale nie je to nemožné, lebo nám Pán dal Svojho Ducha, Ducha svätého!