Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 03. júla 2005

Hospodin je Kráľom! Plesaj, zem, nech sa radujú mnohé ostrovy! Boh žiada od vykúpeného ľudu vernosť a poslušnosť. Prečo toľká netolerantnosť voči ostatným národom, ktoré verili, čomu/komu oni chceli? (pozri v.1- 5). Nestačilo Bohu, že Izraelci Mu budú veriť? To sú naše myšlienky. Možno aj v súvise s ekuménou vo svete a v cirkvi dnes. No Božie myšlienky sú iné ako naše. Boh dovidí ďalej ako my. Boh pozná všetky úskalia a nebezpečenstvá, i pokušenia, ktoré číhajú na Jeho ľud. Boh vie, čo Jeho ľudu prospeje vo viere. I na ceste spasenia, aby Jeho ľud nestratil slobodu Božích detí, ktorú mu Boh tak draho vydobyl a z lásky, bez zásluh daroval. Bezmedzná tolerancia by synov Božieho ľudu “odvrátila od Boha a oni by slúžili iným bohom.” Následkom takého odvrátenia by bolo “vzplanutie hnevu Hospodinovho proti nim a skoré vyhubenie,” lebo “Boh bezprostredne odpláca tomu, kto Ho nenávidí.” Izraelci neboli väčším národom ako ostatné. Naopak. Bolo ich najmenej v porovnaní s ostatnými. Bola to Božia láska, s ktorou sa Boh k Izraelcom sklonil. Bola to Božia vernosť prísahe, ktorú Boh dal ich otcom. Preto boli vyslobodení z domu otroctva v Egypte, aby boli svojmu Bohu svätým a vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi. Svätosť a spoločenstvo s Bohom, ktorý ich vyslobodil z otroctva by boli nenávratne preč, keby sa zmiešali s uctievačmi iných bohov. Znova by sa stali otrokmi. Síce iných ľudí a iných náuk, ale namiesto záchrany pre život “oplývajúci mliekom a medom” by získali nový “plač a škrípanie zubov,” končiaci vo večnom zatratení hriešneho človeka. Čo myslíš, nepýta sa Božie slovo nás, či môžeme žiť v bezmedznej tolerancii, ekuméne, spolupráci... s každým? Milovať blížneho ako seba samého - to je vzťah medzi mnou a iným človekom, ktorý nemôže mať žiadne medze! No žiť v spoločenstve s Bohom, veriť a poslúchať jedine Boha, ktorý mňa zlorečeného a zatratenia hodného človeka draho vykúpil v krvi svätého, nevinného Božieho Syna Ježiša Krista, aby som bol/a Jeho vlastný/á, žil/a s Ním v Jeho kráľovstve (lásky, pokoja, spravodlivosti a radosti v Duchu svätom) v ustavičnej nevinnosti a blaženosti a raz rovnako ako On vstal/a z mŕtvych a žil/a s Ním naveky, nemôže byť v tolerancii k iným bezmedzné. Pretože: alebo idem so svojím Bohom, ktorý ma vedie k vyslobodeniu zo všetkých mojich hriechov, zo smrti a vedie k večnému životu, alebo idem s tými ostatnými, ktorí ma vedú – neviem kam!!! Iba čo život mi znova a znova potvrdzuje, že nie k svätosti, ani večnej blaženosti. Nemyslíš?