Slovak Czech English German Polish

Utorok, 05. júla 2005

Hospodin, tvoj Boh,... pozná tvoje putovanie po tejto veľkej púšti. Horlivosť za Božiu vec. Pavel sa ocitol v Aténach. Atény boli vtedy najvýznamnejším mestom antickej kultúry. Krásne stavby, stromoradia, mesto zaplavené sochami antických bohov a najmä filozofov. To Pavla vôbec neohúrilo. Pavel vedel, že táto krása a múdrosť bez skutočného Boha je ničím a vedie k dekadencii mravov, hodnôt a myslenia. Epikurejci, ktorí neverili v posmrtný život, zdôrazňovali, že život si treba v rozkoši užívať a vyhýbať sa bolesti a problémom. Stoici stotožňovali boha s vesmírom (panteisti). Zdôrazňovali, že všetko riadi osud, ktorému sa treba podriadiť a žiť v súlade s prírodou. Žiadna osobná zodpovednosť pred osobným Bohom. Aténsky človek takto charakterizovaný nám v mnohom pripomína dnešného človeka s jeho návratom k neopohanstvu (New Age) - zdôrazňovaním a zbožstvovaním prírody, bez osobného Boha, túžiaceho po užívaní si života, bez zodpovednosti zaň. Čo robiť, ak vidíme takýto trend? Pavel nebol ľahostajný. Jeho to zožiera 128 lo. Nestiahol sa do ulity, mysliac si, že sa nedá nič robiť. Začína misijnú prácu, aj keď je mnohým na posmech. Neuspokojenie sa so zlým duchovným stavom spoločnosti je prvým znakom pravého postoja viery. Ak mi na Božích veciach skutočne záleží, potom nemôžem kapitulovať v boji proti hriechu a neopohanstvu, lebo horlenie za Boží dom nás bude zožierať (Ž 69,10; Ján 2,17). Nie sme príliš spokojní s duchovným úpadkom v cirkvi a spoločnosti? Komu na Bohu záleží, ten sa aj dnes pustí do práce evanjelizátora. Nie kontraverzným spôsobom ako to Pavel spočiatku urobil (v. 18: “zrazili sa s ním”). Vedomí si toho, že Boh nie je ďaleko žiadnemu človeku (v. 27) musíme sa snažiť podať posolstvo tomuto svetu spôsobom a jazykom, ktorému on rozumie. Všimnime si Pavlovu reč na Aeropagu, ako vychádza z reality duchovného stavu poslucháčov (mnohobožstvo), ktoré konfrontačne nekritizuje, ale snaží sa nájsť v tom stave niečo pozitívne, na čo by nadviazal (oltár neznámemu bohu) a potom, poznajúc kultúru a zmýšľanie dotyčných (v. 28 spomína ich básnikov), vedie ich opatrne k centru kresťanskej zvesti (k vzkrieseniu Ježiša). A takýto spôsob zvesti mal svoj úspech. Aj keď malý, predsa nie nezanedbateľný. Učme sa aj my dnes od Pavla spôsobom evanjelizácie. Pán sa určite prizná k našej službe.