Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 14. júla 2005

Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov. Zákon verzus milosť? Téma stará ako kresťanstvo, ktorá ho iste bude sprevádzať až do konca. Židovské horlenie za zákon a dodržiavanie zákonných predpisov a nariadení narazilo na priamočiary pochod pohanov po moste milosti v ústrety Bohu a nadobudlo podobu až nezmieriteľnej nenávisti. Presvedčení o svojej pravde brali do rúk kamene, pripravení hájiť svoju pravdu kameňovaním reformátora. Pavel sa neraz dostal do takejto situácie ako apoštol pohanov. Aj dnes odchádzajú z cirkvi mnohí odvážlivci, ktorí sú vytlačení novodobými zákonníkmi, presvedčenými o tom, že sa neúctivo správajú voči liturgii, cirkevným obradom či hodnostárom. Pavlovi bolo vytknuté niečo podobné: učíš odpadúvať od Mojžiša všetkých Židov medzi pohanmi, hovoriac im, aby si deti nedali obrezať a nezachovávali staré obyčaje. Aj novodobí pohania, ktorých Boh privádza do našich zborov, si všeličo užijú od nás, už udomácnených a všeličo vediacich zákonníkov! A tak až dodnes v kresťanstve žijú vedľa seba prívrženci dvoch táborov: tradicionalisti, ktorí nedopustia na spevník, obrady a cirkevné slávnosti - a reformátori, ktorí vidia cirkev viac ako rodinu, spoločenstvo, akési útočište so silne milosrdnou atmosférou. Priznám sa, ja patrím do tej druhej skupiny a videl som už mnohých odísť po kameňovaní urážkami a nenávisťou. Nevidím problém v tom, ak niekto ctí živú tradíciu. Aj navracanie sa k prvým kapitolám kresťanských skutkov je inšpirovanie sa tradíciou, ktorá nám má čo dať aj dnes. Klásť však dôraz na formy a odrádzať pre ne ľudí tejto modernej doby, považujem za pomýlený dôraz. Sám Pán Ježiš v evanjeliách dáva lekciu tým, ktorí si pomýlili vonkajšiu formu s obsahom a zabudli, že naše náboženstvo je o hľadaní stratených, hlásaní milosrdného evanjelia a nie o napĺňaní vonkajších úkonov a noriem.