Slovak Czech English German Polish

Streda, 27. júla 2005

Vtedy Naamán povedal: ... Tvoj služobník už nebude obetovať... iným bohom, len Hospodinovi. Ale stotník väčšmi dôveroval kormidelníkovi. Pavel a ostatní väzni sa mali doplaviť do Ríma. Väčšina z nich bola určená na pobavenie pre tisícky rímskych divákov v boji so šelmami. Nebola to príjemná spoločnosť. Pavel mal však cieľ - svedčiť aj v Ríme o vzkriesenom Pánovi Ježišovi. Pavel mal už za sebou viacej morských ciest. Poznal more za dobrého i zlého počasia a trikrát zažil stroskotanie lode a deň a noc sa zmietal na morských hlbinách (2K 11,25). Stotník väčšmi dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi, ako slovám Pavlovým. Aj keď tento stotník zaiste videl, že Pavel je Boží služobník (v. 2), dôveroval viac ľuďom (kormidelník, majiteľ). Pavel bol zrejme z tohto postoja stotníka sklamaný, ale nezatrpkol, ako uvidíme zajtra, ale v každej situácii sa choval ako reprezentant vzkrieseného Pána Ježiša. – Pyšný profesor sa obrátil na malé dievča, ktoré verilo v Pána Ježiša, otázkou: ”Moje drahé dievčatko, vieš komu veríš? V histórii bolo veľa mesiášov. V ktorého z nich veríš?” Dievčatko pokojne odpovedalo: ”Viem, v ktorého verím - v Toho, ktorý vstal z mŕtvych!”