Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 22. augusta 2005

Človeku dovolil si skákať po našej hlave, vošli sme do ohňa i do vody, ale si nás vyviedol k hojnosti. Hľadajme ďalej v knihe Hospodinovej. Ukončujúca správa o Joziášovej reforme je smutným čítaním... Keby nebolo Ježišovho povzbudenia nebáť sa, kto vie, či by nás história o pochodoch a bitkách armád nepovzbudila k zatvoreniu jej stránok, že však to nie je Písmo sväté. Ale je! Biblia je najopravdivešia kniha, a preto je v nej zapísaný aj pochod ľudského pechorenia s kopijou a mečom na zabíjanie, podmaňovanie júdského kráľa Joziáša s veľkými zásluhami. Akoby to bolo málo, veď egyptský faraón výbojne tiahol proti asýrskemu kráľovi, no na ceste Júdskom smrteľne ranil Joziáša, ktorý pri prevoze do Jeruzalema zomrel. Koniec, zbytočnosť reformy? Znovu objavený Zákon to nedovolil. V jeho riadkoch je čitateľné to, čo vyjadril apoštol slovami: “Odmena za hriech je smrť!” Vyše šesťsto rokov pred Kristom zaznelo Hospodinovo posolstvo v tmavých tónoch o hneve Božom, ktorý zapríčinilo Menaššeho modlárstvo a ten hnev dopadá na vnuka Joziáša a na celé Júdsko. A my dnes z toho dávneho obdobia pristávame zas a zas pod golgotským krížom a len tu prijímame riešenie za hriechy Božieho ľudu, ale aj za egyptského kráľa. Človek od dávnych čias vie hrešiť, ale nech by robil skutky nad skutky, ba i reformy v bohoslužobnom živote, Boží hnev nevie zrušiť. Urobil to len Pán Ježiš. Preto my ostávame v hľadaní v knihách Hospodinových a nachádzame pokoj v Božom odpustení hriechov. Včera sme to nanovo počuli v zvesti o farizejovi a publikánovi.