Slovak Czech English German Polish

Sobota, 27. augusta 2005

Nekrivdite si navzájom; ale bojte sa svojho Boha. Sen ako znamenie. Nebúkadnecar sa cítil byť mocný, najmocnejší. Musí spoznať pravdu, že ani to najmocnejšie vladárstvo, nech by bolo samé zo zlata a železa, nebude trvať večne; že ani kráľovská moc babylonského kráľa, nech výbojmi zasahovala aj mimo svojich hraníc, nevie ani to, čo sa mu v noci snívalo. Musí prísť Boží posol, ktorý v modlitbe dostal múdrosť k rozriešeniu kráľovho problému a aj v tom strachu má schopnosť oznámiť mu pravdu o Božom zásahu v budúcnosti. Mocný babylonský kráľ urobil malý krok k poznaniu pravdy, ktorú tlmočil Daniel ako Boží posol, keď chcel tlmočníka obdarovať veľkou mocou, (sprevádzanou oslavovaním ho), čo Daniel neprijal, lebo chcel ostať služobníkom... – Sen ako znamenie odhaľoval prítomnosť i budúcnosť aj Jozefovi a Márii, ktorí už nepotrebovali vykladača: Mária počula priamo Božie posolstvo prostredníctvom Božieho anjela, posla, ktorému uverila, a preto bolo ”ľahko” spoznávať Božie znamenie skrze sen, a preto opäť poslušne vykročili plniť to, čo bolo oznámené v sne... – My patríme do poslednej doby, ktorej bránu otvoril Boh zjavený v Ježišovi Kristovi. Jeho posolstvo máme zapísané v knihách Evanjelia. Poznať Jeho radosť nás učí aj modlitebný rozhovor s Ním. On odpovedá a my sa oddávame do Jeho vôle. Už nie sny, ale Slovo Písma. Tak vstupujeme do Jeho kráľovstva, ktoré trvá večne. (K dobrému pochopeniu doby, o ktorej sú záznamy v knihe Danielovej, môže poslúžiť aj román Margity Figuli „Babylon“ z roku 1946. Doporučujeme!)