Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 04. septembra 2005

Boh má moc pomáhať i spôsobovať pád. Keď je strata ziskom. ”Čo z toho mám? Oplatí sa to vôbec?” – Vari každý z nás si už kládol podobné otázky. Najmä keď vidíme, že tým, ktorým je Pán Boh ľahostajný, sa darí v nejednom ohľade lepšie (por. Ž 73) ako nám, usilujúcim sa byť Ježišovými učeníkmi. Zvlášť vtedy je v nás Petrom nedopovedaná (v Matúšovom evanjeliu (19,27) však priamo vyslovená) otázka: “Čo nám prinesie nasledovanie Ježiša?” – Čo budeme mať za to? Neporozumeli by sme takto sa pýtajúcim, keby sme ich zaraz obvinili z ”obchodného vzťahu” k Bohu: ja Ti, Pane, ”zaplatím” svojou dôverou a Ty mi dáš požadovaný ”tovar” – Tvoje požehnanie. Evanjeliu pravdaže nejde o ”obchodný vzťah” k Pánovi, ale o konečné smerovanie - orientáciu nášho života. Ak sa máme pre niečo rozhodnúť, malo by to mať pre nás kladnú hodnotu predovšetkým z pohľadu večnosti. Ježiš Petra i nás uisťuje, že obeť pre Neho nie je v konečnom dôsledku stratou, ale mnohonásobným ziskom. Z mnohých prepustených väzňov sa stali recidivisti, lebo nemali kam ísť, nezohnali prácu – stratili motiváciu. Nás, ktorých ohrozuje väzenie hriechu a pripútanosti k tomuto svetu, Ježiš motivuje dedičstvom večného života. Dáva mám tak silu vydržať pohŕdanie, nepodriaďovať sa spôsobom, ktoré nie sú vlastné Duchu Svätému, ale duchom nesvätým. Ježišova motivácia nás nechce viesť ani k pasívnemu sa upnutiu na posmrtný život, ani k záslužníctvu. Naopak, mení naše hodnoty – tým aj činy a pohnútky, s ktorými ich konáme – už teraz, v časnosti. Kto ju má pred očami, ten nebude pochybovať o tom, že stratiť hoci aj všetko pre Krista je nakoniec vždy ziskom.