Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 05. septembra 2005

Dokonale ma obmy z mojej viny, očisť ma od môjho hriechu! Dom pokoja Božieho. Ako študent som na štyri dni navštívil Budapešť. S kamarátmi sme dva dni blúdili po uliciach, tržniciach. Boli sme z toho poriadne unavení. Na tretí deň som sám bez kamarátov odišiel z kempu skoro ráno. Vybral som sa navštíviť všetky kostoly, ktoré budú otvorené. Bol z toho program temer na celý deň. V každom kostole chvíľa tichej modlitby, oddychu, Božej blízkosti. A potom znovu ruch prázdninového veľkomesta a ďalší kostol. Boli to chvíle, v ktorých som si uvedomoval, že Boží dom uprostred sveta je útočišťom, veľvyslanectvom pokoja. O niekoľko rokov neskôr som v Amsterdame navštívil kostol prerobený na výstavnú sieň. Nebolo mi tam veľmi do modlenia. Budova samotná, kamene alebo štýl architektúry ešte nerobia kostol kostolom. Zasvätenie, oddelenie miesta pre službu Bohu, naše podriadenie sa Pánu Bohu urobia tieto miesta vzácnymi. Prosme Pána Boha, aby medzi nami vzbudzoval odhodlanie zachovávať, budovať, zveľaďovať miesta, na ktorých nám slúži svojím slovom, zvesťou milosti. Dovoľme Pánu Bohu, aby mal chrám v našom srdci a budú nám vzácne aj chrámy v našich mestách a dedinách.