Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 08. septembra 2005

Pred Hospodinom budem chodiť v krajinách života. Dôsledná vernosť. Iste ste už pozorovali mravce pri práci, možno v prírode, možno u seba doma v kuchyni. Je fascinujúce pozorovať tie malé tvory, ako húževnato berú svoje bremeno, omrvinku, lístok alebo niečo podobné a kráčajú s tým k mravenisku. Padajú, motá ich to sem i tam, idú po rovine, aj dolu hlavou, až kým nedorazia ku spoločnému domu. Nehľadia na množstvo prekážok, lebo vedia, aký je ich cieľ. Židovský národ má v sebe čosi z takejto húževnatosti. Je to húževnosť často spojená s pokorou, ale zároveň neochvejná a stále pokračujúca. Tak vytrvalo pokračovali Ezdrášovi priatelia v stavbe chrámu. Ak bolo treba, odvolávali sa na kráľove vyhlášky, ak bolo treba, ozbrojili sa na obranu mesta. Všetko však robili s vedomím, že chcú obnoviť chrám, ktorý bol viditeľným symbolom ich viery. Máme sa čo učiť v prekonávaní našich každodenných prekážok. Nie je na mieste hneď zalomiť rukami, hneď lamentovať a sťažovať sa na nepriateľov. Treba sa naučiť využiť všetky možnosti, ktoré dnešný život ponúka, len aby sme mohli svoju vieru prejaviť, priniesť ostatným ľuďom. Náš cieľ vo večnosti stojí za to ešte viac, ako cieľ Ezdrášových spolupracovníkov.