Slovak Czech English German Polish

Sobota, 17. septembra 2005

Beda tým, ktorí priraďujú dom k domu a pole k poľu pripájajú, takže miesta niet, a sami ostávate uprostred krajiny. Využívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z bázne pred Bohom. Aj vyvolený izraelský ľud často prestupoval Božie prikázania a aj to najväčšie - prikázanie lásky: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Nielen pohanské národy ich zotročovali a ponižovali, dokázali si to robiť aj sami medzi sebou. Žiť na úkor svojho brata. To s nami neraz urobí moc, túžba po mamone, ktorá nehľadí ani naľavo, ani napravo, nevidí, či nechce vidieť biedu, plač toho druhého. Ideme za svojimi cieľmi a iní nás nezaujímajú. Naša krajina sa hlási ku kresťanským zásadám, no od bratsko-sesterského spolunažívania sme často veľmi ďaleko. Tí, ktorí sa dostanú k moci, väčšinou nehľadia na to, ako pomôcť, zlepšiť životné podmienky tým druhým. Z príkazu lásky ostáva len: miluj seba samého. Zákony sú tvrdé a nemilosrdné, nič sa neodpúšťa. A pritom sa modlíme: ”A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim.” Sme kresťania a vzorom nášho konania má byť Kristus. Aj On mal veľkú moc, no nezneužíval ju na to, aby vládol nad ľuďmi. Použil ju na pokornú službu. Nenárokoval si to, čo by Mu právom patrilo – slávu, zvelebovanie. Slúžil v láske, pomáhal a napokon priniesol z lásky k nám tú najväčšiu obeť – obeť seba samého. V bázni pred Bohom žil a bol Mu poslušný až do smrti.