Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 19. septembra 2005

Vzdialená budeš útlaku, lebo sa nemusíš báť; i hrôzy vzdialená, lebo sa k tebe nepriblíži. Či muž ako som ja, môže utiecť? Stretávame tu Božieho muža - Nehemiáša, obnoviteľa Jeruzalema, ako pevne stojí v Božej veci. Bohužiaľ, nie každý Boží človek stojí pri Božích veciach. Byť kresťanom a byť účastným na stavbe Božieho kráľovstva, to sú často dve rozličné veci. Môžeme byť Božie deti, ale byť ďaleko od Božej stavby. Možno aj Nehemiáš bol na tom kedysi podobne. Bol síce zbožný a ako taký zachovával pôsty, modlil sa a chodil na bohoslužobné zhromaždenia, ale Božie veci ho netrápili. Prišla však chvíľa, keď sa nechal Pánom Bohom uchopiť. Pán Boh mu vložil do srdca svoju víziu obnovy a Nehemiáš ju prijal. Už nebol len zbožný, ale stal sa Božím nástrojom. Jeho srdce zrazu horí pre obnovu mesta a aj napriek problémom a zastrašovaniu nemieni utiecť ani cúvnuť. Treba povedať aj to, že Nehemiáš nebol vôbec dokonalým alebo výnimočným človekom, ale stal sa výnimočným nástrojom v Božích rukách. Aj nás si chce Pán použiť pri budovaní stavby svojej cirkvi. O tom niet pochýb. Vie o tom, že máme mnoho chýb, zranení a problémov. Možno si niektorí povzdychnete aj nad svojím pokročilým vekom. Ale koľko starých nástrojov majú stolárski majstri vo svojich dielňach a aké úžasné výrobky s nimi vedia vyrobiť. A napokon dobrý majster si svoje nástroje vie aj opraviť. Preto neutekajme z rúk nášho dokonalého majstra.