Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 22. septembra 2005

Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie. Zaviazali sa kliatbou a prísahou, že budú chodiť v Božom zákone… Nie je to príliš trúfalé, chcieť spísať dohodu s Bohom? Čo to tých ľudí napadlo? Či nevedia, kto je Boh a čo je ľudská krehkosť? Hovorí sa, že dobrými predsavzatiami je vydláždená cesta do pekla. Nie je to zo strany Izraelitov len trúfalá komédia? Áno, bolo by to podozrivé, ak by tomu nebol predchádzal ten veľký zázrak celonárodného pokánia, keď sa títo ľudia hlboko pred Bohom pokorili. A teraz je to opäť Boh, ktorý zhora zasahuje a stavia týchto ubitých ľudí na nohy. Je to v skutočnosti sám Boh, kto im vkladá pero do rúk. Je to spôsob, ako ich po dokončení hradieb Pán Boh pozýva, aby teraz budovali duchovné hradby, ktorými je zachovávanie Božích prikázaní. Zmluvou s podpismi hodnostárov, levítov a kňazov sa zaväzujú ku konkrétnym záväzkom. Dejiny nám ukazujú, že nezáväzné kresťanstvo vždy prehralo v boji so svetom. V duchovnom boji obstojí len kresťanstvo konkrétne a dôsledné. Vo svetle tohoto textu prehodnoťme aj my, ako je to s naším kresťanstvom? Ako uctievame Pána Boha? Neoberáme nášho Pána o to, čo mu právom patrí? V akom stave sú naše manželstvá a ako sme na tom so vzťahmi k našim bratom a sestrám?